My všetci školou povinní
970x250-1-1474365393.jpg

Keď som bola malá, bolo skoro v každom dome minimálne jedno dieťa. Vtedy sme mali so sestrou veľa kamarátov a mali sme si s kým hrať, čo bolo super. Mala som tu troch spolužiakov z rovnakej triedy, boli sme dve dievčatá a dvaja chlapci. Sestra patrila do silnejšieho ročníka, kde ich bolo myslím desať alebo tak nejako. Jazdili sme spoločne do školy autobusom, ktorý zastavoval priamo pred ňou, takže nás nemusel nikto vodiť a bolo to bezpečné. Dnes to funguje tak, že dokonca na deti čaká vychovávateľka z družiny, aby ich odprevadila.

Naše miestečko

U nás na dedine mali mladí takú klubovňu, kde sa všetci schádzali. Hrali sme rôzne hry, niektorí vedeli aj na gitaru, takže sme si mohli zaspievať. Dohovárali sme sa napríklad na futbal, tenis alebo volejbal. Bolo to veľmi fajn. Stále sme niekde behali vonku. V zime síce toľko nie, ale keď bol sneh jazdili sme na saniach alebo boboch, tie boli lepšie, pretože keď ste spadli, tak vás toľko nebolel zadok. V klubovni bola nafukovacia pohovka a niekoľko kresielok, takže sme sa sem všetci pohodlne vošli. Bolo to praktické, pretože sa sedačka dala kedykoľvek vyfúknuť a mohli sme tu pohodlne upratovať. Vždy mal niekto službu. Mne sa hlavne páčilo, že nad nami bola knižnica. Bola som vtedy vášnivá čitateľka, stále niekde zalezená s knihou. Bohužiaľ dnes už sa klubovňa nevyužíva a celkovo to tu veľa upadá. Deti skôr jazdia za zábavou a športom do susedného mesta.

My všetci školou povinní
Ohodnoťte příspěvek