Prvýkrát je všetko jedinečné

Keď sa mi narodil prvý syn, všetko malo pre mňa nádych jedinečnosti. Netrpezlivo som čakala, kedy sa prvýkrát usmeje, kedy sa posadí, kedy začne chodiť, rozprávať. Všetko prirodzene plynulo a jeho pokroky vo mne vzbudzovali pocit, že mám na nich svoj podiel. Keď sa narodil ten druhý, všetko bolo inak. Tiež som síce mala radosť zo všetkých jeho pokrokov, ale vždy som si hovorila, už? Mala som pocit, že všetko plynie hrozne rýchlo.

Každá z nás to musí zvládnuť

Samozrejme, že to nebola pravda. To len ja som bola príliš zavalená starostlivosťou o prvého potomka a do toho začal sedieť, liezť a chodiť aj ten druhý. Dostávala som sa často na hranicu vyčerpania a preto vôbec nechápem, ako to robia rodičia, ktorí majú tri či viac ratolestí. V snahe dopriať si aspoň chvíľu pokoja som robila všetko, čo mi napadlo. Snažila som sa ich zabaviť skladaním puzzlí, spoločným upratovaním, hľadaním skrytých http://www.goldsilver.cz/skryte-kamery-a-skryty-odposlech-tajne-mikrofony-fotografie/ vecí a v návale zúfalstva som im kúpila detské stoličky a stolík, pretože som si myslela, že za ním budú sedieť a kresliť si či vyfarbovať. Samozrejme, že sa nič také nekonalo a naďalej sa naháňali po byte ako diví. A ako to všetko dopadlo? Zvládla som to ako vždy. Matky sú totiž superhrdinky.

Prvýkrát je všetko jedinečné
Ohodnoťte příspěvek
T-shock